Baláška verí, že s novým ihriskom príde nový impulz
Hokejbalistom Nitry patrí po desiatich kolách posledná priečka tabuľky. Cez víkend však zanechali v Bratislave sympatický dojem a najmä v nedeľu nebol medzi súpermi absolútne poznať osemnásťbodový rozdiel. K vystúpeniu Nitry v ostatnom dvojkole sa vraciame s jedným z najskúsenejších hráčov mužstva Antonom Baláškom, ktorý okrem iného apeluje najmä na mladších spoluhráčov.
Počas dvojkola ste podali sympatický výkon proti lídrovi, ale v sobotu ste v prvom zápase s Jokeritom nepresvedčili. Prečo taký rozdiel?
„V sobotu rozhodli naše individuálne chyby, ale inak to bolo myslím si vyrovnané. Viedli sme po prvej tretine, potom sme zaspali. V druhej tretine sme dostali štyri góly. Tam sa to zlomilo. Bolo nás navyše iba dvanásť a to sa ťažko za takýchto okolností otáča.“
Oproti minulým rokom vám samozrejme chýba kvalita, odchod takých hráčov ako mala Nitra zatrasie každým. V čom je teda teraz vaša najväčšia sila?
„Snažíme sa čo najviac bojovať jeden za druhého. Máme v mužstve mladých chalanov, potrebujeme ešte veľmi veľa tréningov. Tie nám chýbali, takže ja verím, že sa to bude iba zlepšovať. Ak dáme do zápasov nitrianske srdiečko, tak to bude dobré. Aj posledný zápas na LG to ukázal. Ak sa človek pozrie na výsledok a uvidí stav 4:0, tak si pomyslí svoje. Ale myslím si, že to nebolo také zlé. Dostali sme dva góly na samom konci, z toho jeden do prázdnej bránky a prvé dva v oslabení. Aj na tomto musíme popracovať.“
Chýbal vám aj tréningový proces, začali ste ligu neskoro, to sa rovnako odzrkadlilo na výsledkoch však?
„Treba si uvedomiť, že sme takmer tri týždne netrénovali. Mali sme problémy s ihriskom, čo na našom výkone zanechalo stopy. My nemáme v Nitre ani len menšiu plochu, kde by sme mohli trénovať. Bolo to naozaj ťažké obdobie. Myslím si, že také zlé podmienky aké sme mali počas tohto obdobia my, nemal v Extralige nikto.“
„Už sme na ňom absolvovali dva tréningy. Čakáme ešte, kým sa nainštaluje osvetlenie a bude to ideálne.“
Tešíte sa z neho?
„Som nesmierne rád, že po toľkých rokoch konečne nejaké máme. Nepomohla tomu ani slávna éra nitrianskeho hokejbalu a je trochu aj smutné, že stojí až teraz pri takom štýle a podmienkach, aké u nás boli. Ale čo bolo bolo, teraz je tu a nám nezostáva nič iné, ako poriadne trénovať. Nemusíme nikam cestovať, ako tomu bolo v minulých rokoch, či už do Žiaru nad Hronom, alebo do Nových Zámkov. Ešte zapracujeme do mužstva nejakých chalanov a bude to lepšie. Veľmi sa tešíme.“
Pohľad na tabuľku je však pre vás veľmi neobvyklý. Ako ho vnímate?
„Samozrejme, že to vnímame a pohľad na tabuľku nie je po tých rokoch slávy príjemný. Nepozerá sa na to ľahko, ale musíme si byť vedomí toho, že máme v kádri osem chlapcov, ktorí majú 16-17 rokov a nemajú skúsenosti so seniorským hokejbalom. Vlani sa „oťukávali“ v Západoslovenskej hokejbalovej lige a hneď naskočili do Extraligy. Ja som s nimi hrával a videl som, že niekedy mali čo robiť aj v tejto súťaži. Ja viem, že aké ťažké je pre nich urobiť taký veľký krok. Ale mali by si aj oni uvedomiť svoju šancu, pretože nie každý šestnásť, či sedemnásťročný hráč si môže zahrať najvyššiu hokejbalovú súťaž. Tobôž nie za päťnásobného majstra. Mali by preto pristupovať k celému procesu zodpovednejšie.“